Podľa účelu použitia sa povrchové úpravy rozdeľujú na tri základné skupiny, ktoré sa však môžu vzájomne prelínať:

·         Povrchové úpravy ochranné, určené predovšetkým k ochrane podkladu proti škodlivým vplyvom:

·         klimatických činiteľov (teplota, vlhkosť, slnečné žiarenie, aerochemické znečistenie a iné.),

·         chemických a elektrochemických koróznych prostredí (roztoky, taveniny),

·         biotických činiteľov (huby, plesne, hmyz a iné),

·         mechanických účinkov,

·         iných (špeciálnych) činiteľov.

·         Povrchové úpravy dekoratívne, určené k zabezpečeniu predovšetkým zložiek estetického vzhľadu:

·         farebného odtieňa,

·         lesku,

·         dekoratívnych vzorov,

·         ostatných estetických požiadaviek.

·         Povrchové úpravy špeciálne, ktorými sa dosahuje za predpokladu zvýšeniu:

·         tvrdosti povrchu,

·         odolnosti povrchu proti opotrebovaniu,

·         odolnosti proti vysokým teplotám,

·         odolnosti proti ohňu,

·         požadované elektrické vodivosti,

·         požadované výmeny tepla alebo chladu,

·         spájanie

·         iných špeciálnych vlastností.[1]