Žiarové nástreky
Žiarové striekanie je všeobecný výraz pre skupinu procesov. Dnes patrí v povrchovej technike medzi zaužívané technológie. Vďaka svojej vyspelosti a širokej ponuke používaných materiálov, sú dnes používané prakticky vo všetkých odvetviach priemyslu. Pri žiarovom striekaní nanášame kovové, keramické poprípade i plastové materiály v podobe prášku, drôtu alebo tyče. Pre aplikáciu žiarového striekania nie je podstatné chemické zloženie základného materiálu povlakovaného dielca, ani stav jeho tepelného spracovania. Povlaky nemožno nanášať len na časti s už vytvorenými vrstvami. Cieľom aplikácie povlakov vytvorených žiarovým striekaním je úprava alebo obnova funkčných plôch so špecifickými vlastnosťami na strojných častiach – za súčasného zníženia výrobných i prevádzkových nákladov. Túto technológiu je možné používať v oblasti prvovýroby, ale aj v oblasti opráv a renováciách.[11;12;13]
Typy žiarových nástrekov:
- Povlaky odolné proti opotrebeniu
- Povlaky odolné proti korózii
- Nástreky pre doplnenie materiálu
- Obrúsiteľné povlaky
- Tepelné izolátory
- Elektricky vodivé povlaky
- Elektricky nevodivé povlaky
- Bio-kompatibilné povlaky
- Polymérne povlaky [14]
Princíp tvorby žiarových nástrekov povlaku
Počas procesu nanášania povlaku dochádza k ohriatiu základného materiálu na teploty okolo 100°C, vo výnimočných prípadoch do 150°C. Nedochádza teda ani k deformácii povlakovaného dielca, ani k degradácii štruktúry základného materiálu. Všeobecne možno proces vytvárania povlakov technológiou žiarového striekania charakterizovať ako využitie zdroja tepla na natavenie kovového alebo nekovového, prídavného materiálu. Povlak môže byť vo forme prášku, drôtu alebo tyče. Častice sú urýchľované a nanášané na vopred pripravený, otryskaný povrch časti. Po dopade je roztavený alebo čiastočne roztavený materiál poháňaný naprieč pripravenej ploche expandovaním paliva. Častice sa rýchlo ochladzujú, tuhnú a vytvárajú typickú štruktúru povlaku vytvorenú elektrinou. Hrúbky povlakov sa pohybujú od 50 μm až do niekoľkých milimetrov podľa použitej metódy technológie. [9;11;12;13;17]
Na obrázku je znázornený proces žiarového nástreku povlakov. [17]
Žiarové striekanie v automobilovom priemysle
Žiarové striekania hrajú dôležitú úlohu v automobilovom priemysle. Nárast výroby automobilov na svete predstavuje značnú príležitosť v priemysle na trhu. Žiarovo striekané diely a komponenty pre tieto vozidlá zahrňujú rozsiahlu sieť organizácií, vrátane automobilových výrobcov, primárnych dodávateľov, spoločnosti žiarového striekania, výrobcovu zariadení a dodávateľov materiálu. [16]
Výrobcovia zariadení ako je napríklad AMT AG pre navrhovanie, výstavbu a dodávku veľkosériovej výroby žiarového striekania nanášaných buniek pre rozsiahlu sieť, vytvorili výrobnú nanášanú bunku, ktorá poskytuje na európsky trh synchronizačné krúžky a posunovacie vidlice. Táto konkrétna aplikácia sa používajú na aplikáciu molybdénového povlakovania. Spaľovací drôt striekacích pištolí používa acetylén, kyslík a vzduch. Aj keď boli vyvinuté novšie drôtové oblúkové systémy od prvých dní spaľovacieho procesu, metódou rozprašovacím plameňom sa stále používa pre dodanie základných mechanických vlastností ako je napríklad tvrdosť. Vysoký objem nanášanej bunky sa skladá z niekoľkých staníc, vrátane nákladu, tryskanie, čistenie, žiarové striekanie povlakov, chladenie a vykládky bodov. Tento „turnkey“ systém bol špeciálne navrhnutý tak, aby sériovo vyrábal povlaky pre isté automobilové diely. Výroba bunky je založená na MP 200 drôtovým striekaním plameňovým systémom a súčasne ovláda tri drôtové plamene striekacích pištolí. [16]
Obr. 2Vznik povlakov unikátnych vlastností[11]
Aplikácie žiarového striekania v automobilovom priemysle:
· povlaky tepelných bariér (diely spaľovacieho motora - piest, hlava valca, vložka, ventily)
· povlaky odolné proti opotrebeniu (synchrónne krúžky, čapy kľukových hriadeľov, vačky, čapy) samomazné a klzné povlaky[14]
Obr. 3Príklad použitia žiarového nástreku(automobilové motorky, piesty, valce)[15]
Žiarové striekanie plazmou
Najprogresívnejším procesom tvorby povlakov v tvare drôtu alebo prášku patrí technológia plazmového striekania. [62]
Ide o najprispôsobivejšiu metódu, vhodnú pre striekanie povlakov s vysoko kvalitnými a často unikátnymi vlastnosťami a je najuniverzálnejším procesom zo všetkých žiarových striekaní. Plazma je schopná nanášať široký sortiment povlakov a to homogénnych i funkčne gradovaných, ochranných i funkčných povlakov z kovových a keramických materiálov či kovovo-keramických zmesí, pri minimálnom tepelnom ovplyvnení základného materiálu. V prípade potreby je možné mieru pórovitosti povlakov modifikovať, prípadne úplne eliminovať. [9;12]
Plazma je ionizovaný plynový oblak zložený z voľných elektrónov, kladných iónov, neutrálnych atómov a molekúl. Vďaka svojim unikátnym vlastnostiam sa preferujú plyny štvrtého skupenstva. Plazma je generovaná vždy, keď dostatočné množstvo energie je odovzdané plynu a spôsobí ionizáciu. Ak je plyn zohriaty nad 5 000°C (9 032°F), tak chemické väzby sa delia a atómy začnú náhodne a i násilne pohybovať. Tento pohyb má za následok zrážky medzi atómami a tie spôsobujú oddelenie elektrónov od jadier. Vysoká frekvencia alebo vysoké napätie striedavého elektrického oblúka je razená medzi tryskou a elektródou, ktoré sa znovu spájajú s elektrónmi uvoľňujúcich množstvo energie, ktoré prehreje plyn na teplotu až 6 000 – 15 000°C. Následok toho je zvýšenie výkonu a tiež aj v dôsledku expanzie plynu, zvýšenie rýchlosti prúdu plynu. Plazmový plameň roztaví prášok a expanzia plynu vymrští roztavené kvapky na povlakovaný povrch rýchlosťou 300m/s, kde rýchlo stuhnú. Toto správanie zahŕňa komplexné interakcie medzi elektromagnetickými a mechanickými silami. Teploty v plazmovej tryske sú stále 18 000°C (10 000°K) a aj niekoľko centimetrov od výstupu z trysky. Najčastejším plynom na výrobu plazmy je argón, nazývaný aj ako primárny plyn. Využívajú sa aj iné plyny ako dusík, vodík, hélium a ich kombinácie. [12;17;63;64]
Obr. 4Žiarové striekanie plazmou [9]